Tretí deň mojej prvej sólo cesty v Londýne. Včera som sa vybrala do Notting Hill a dnes idem na miesta, kde sa bola prejsť aj Bridget Jones. Do krásneho Hampstead v severeozápadnej časti Londýna.

Tak nejak mi tieto filmové lokácie prirodzene prichádzajú do cesty. Neplánujem ich cielene, ale vždy to nejak zapadne do kontextu. Tretí deň mojej sólo cesty som sa vybrala na nádherný Hampstead, kde sa natáčalo viacero scén štvrtého filmu Bridget Jones – Bridget Jones Mad About the Boy.  

Vedela som, že sa chcem pohodovo prejsť. Dať si rannú prechádzku. No „ráno“ v mojom prípade bolo okolo 11:00am. Po raňajkách, ku ktorým nechýbal typický anglický raňajkový čaj English Breakfast, som si obliekla svoj trenčkot, obula tenisky, vzala crossbody a vyrazila smerom na Hampstead Heath.

Hampstead – pokojná štvrť severozápadného Londýna

Hampstead sa nachádza v severozápadnej časti Londýna, ktorá patrí k jeho najpokojnejším miestam. Len niekoľko zastávok metrom od centra a si niekde úplne inde. Od „mojej“ štvrte to bolo asi 15-20 minút pešo. Keď sa ocitneš v Hampstead, akoby si ani nebol vo veľkomeste.

Úzke uličky, tehlové viktoriánske domy, malé kníhkupectvá a kaviarne. A samozrejme park Hampstead Heath, ktorý nie je tak upravený ako ostatné parky v Londýne, ale má svoje pokojné prirodzené čaro. Jeho najvyšší bod, Parliament Hill, ponúka jeden z najikonickejších výhľadov na panorámu Londýna. Dokonca tu žijú aj rôzni významní ľudia, umelci, spisovatelia, herci či hudobníci. Možno práve preto má táto štvrť taký zvláštny tvorivý náboj. Nie je okázalá. Je nenápadne elegantná.

Výstup na Parliament Hill a ikonický výhľad na Londýn

Všade ticho, anglické domy, také tie „vykachličkované“, tie milujem. Slnko svietilo, hoci bolo sviežo. Zapla som si navigáciu a šla. Pofotila okolité domy. Ako som prechádzala schodiskom a blížila sa k veľkému priestranstvu, napätie rástlo. Nevedela som sa dočkať, kedy uvidím ten ikonický výhľad na Londýn. Prešla som bránkou a ocitla sa na cestičke cez lúku smerom na kopec.

Sama v tichu, preč od ruchu mesta. Sama v Londýne. V jednej z jeho množstva úžasných častí. Je to ako únik a človek sa cíti tak slobodne. Sem tam niekto prešiel. Niekto si šiel zabehať. Iný venčil piatich psov, ktorí ho ťahali a mal čo robiť, aby to ustál. Nádhera. Pohľad ako z filmu.

Cestička sa krátila a začala byť stŕmejšia. Vietor stúpal. Trochu som sa zadýchala, no kondičku asi nemám takú ako som si myslela. Prvá lavička s výhľadom, ale ja idem vyššie. Cieľ je ísť na ten konkrétny bod. Medzitým mi v hlave išlo, či nevyliezť aj na ten strom, kde Bridget spoznala Dextera 🙂 No ale ja som sem neprišla spoznávať Dextera, ale samu seba. Takže pokračujem.

Pár posledných krokov po poslednom stúpaní (nebojte sa, je to ľahko dostupné, žiadna vysokohorská turistika, na to ja nie som). Vietor dosť silný. Prichytila som si vlasy a otočila sa. Dych sa mi pomaly vracal do normálu a prirodzený úsmev sa vyčaril na tvári. Pre do mnou obrovský výhľad na celý Londýn. Majestátna perspektíva.

Lavičky s nápismi, presne také, o akých som čítala v mojej najobľúbenejšej knihe The Bench od Saskie Sarginson. Vlastne aj v tejto knihe sa dej odohráva na lavičke na tomto kopci, takže som všetko precítila a užila si ten pocit. Sadla som si a len tak pozerala na okoloídúcich ľudí a do diaľky na Londýn.

Obed v Londýne: fish and chips a oddych

Po chvíli som sa vybrala dole do reštaurácie, pretože v pláne bol aj obed a samozrejme fish&chips. To nesmie chýbať.

Mimochodom, najlepšie fish&chips som jedla v Edinburgu, ale to je iný príbeh.

Naspäť na hotel a poriadny oddych, lebo ma neskutočne vyfúkalo (ponaučenie – nabudúce si beriem šatku alebo šiltovku).

Posledné hodiny v Londýne: Oxford Street a malé radosti

Po 1 – 2 hodinovom oddychu som sa vybrala do neďalekej pekárne, kúpiť si výborné sladké pečivo na zajtra na cestu domov. Všetky plány tejto cesty splnené.

Ostal mi ešte čas, tak ako bonus som sa rozhodla ísť kúpiť dcéram nejaký darček na Oxford Street. Konkrétne som hľadala obchod s kozmetikou Kiko Milano. Pomerne z „posledných síl“ som nasadla na metro a doviezla sa na Tottenham Court Rd, kde som to mala naozaj na skok.

Vyšla som z metra a rovno cez križovatku bol obchod. Dokonalé, pretože motať sa po preplnenom centre sa mi už naozaj nechcelo. Kúpila som, čo som chcela a spokojná šla metrom nazad. Mierna neistota v metre bola, ale ja sa vždy opýtam, či idem správne a vždy sa niekto nájde, kto mi ochotne poradí.

Zastávka Camden mi pripomenula, že nabudúce vás musím zobrať na Camdem Market. No nateraz bol cieľ hotel. Dala som si ešte krátku prechádzku po Belsize Park a šla na hotel si dať sprchu a pobaliť sa. Ráno ma predsa čaká cesta domov.